Úvod

Plávanie dojčiat je v súčasnosti veľmi publikovaná  téma, ktorou sa zaoberajú nielen rodičia ale aj lekári, či laici, rozoberajúc jeho pozitívne a negatívne účinky. Tí, ktorí majú osobnú skúsenosť s plávaním sú „za“, a tí, ktorí nikdy neplávali sú proti a hľadajú argumenty, ako presvedčiť rodičov o nevhodnosti tejto najkrajšej aktivity s bábätkami.

Predkladaný článok nie je návodom ako plávať s dieťaťkom, ale zachytáva základné charakteristiky metodiky plávania s dojčatami vo veku 5-12 mesiacov. Danú tému som si vybrala, z dôvodu vlastnej skúsenosti a praxe, v ktorej som vyše dvoch rokov a kde práve s touto vekovou kategóriou detí najviac pracujem.

V článku najprv zobrazujem jednotlivé druhy najpoužívanejších úchopov pri práci s deťmi vo vode, ich význam a názorné ukážky a následne uvádzam dôvody, prečo zohráva rodič pri plávaní s dieťaťom dôležitú úlohu.

Základné úchopy a polohovanie detí vo vode

V tejto časti popisujem vybrané a vo vlastnej praxi najpoužívanejšie polohy, vhodné pre deti vo veku od  5 mesiacov do doby, kedy sa samy začnú brániť najmä polohám na chrbte. Jednotlivé polohy je možné využívať počas celého vyučovacieho procesu, kedy striedame polohovanie na chrbte a brušku s relaxačnými polohami.

Základné polohovanie

S polohovaním na chrbátiku je zvlášť vhodné začínať v čo najrannejšom veku. Je vhodné pre posilňovanie brušných a panvových svalov.

Najvyššou úrovňou polohovania na chrbátiku je, ak dieťa samo bez pomôcok a pomoci dospelého leží na vode. Nemožno to však očakávať, pokiaľ nesprávne či nedôsledne dieťa vo vode polohujeme. Pri „znakovej polohe“ sa držíme pravidla,  čím mladší vek dieťaťa, tým je mu poloha na chrbátiku prirodzenejšia.

Pri polohovaní dieťaťa na chrbátiku treba apelovať najmä na dôslednosť vykonávania jednotlivých úchopov:

• Dieťa nedržíme za krk, ale pod hlavičkou,  

• Dieťa sa snažíme zabaviť mimikou, gestikuláciou, prípadne inými hračkami (keďže má ušká pod vodou, náš hlas by nepočulo),

Plavecký tréning dojčiat možno začínať základnou polohou na chrbátiku, kedy podopierame hlavičku a zároveň aj zadoček.

Podopretie hlavičky a zadočka

Ide o splývavú polohu na chrbátiku dieťatka, kedy rodič stojí vedľa dieťaťa. Jedna ruka je podložená pod hlavičkou, druhá ruka pod zadočkom dieťatka. Dieťa je čo najviac zanorené vo vode, obrázok 1.

Obrázok 1 Podopretie hlavičky a zadočka

Podopretie hlavičky a brady

Zvládnutím polohy na chrbátiku s podopieraním za pomoci oboch rúk, je dieťa pripravené  na polohovanie iba s podporou hlavičky a brady. Rodič opäť stojí vedľa dieťaťa. Jedna ruka podopiera hlavičku a druhá drží bradu tak, aby nedochádzalo k prílišnému záklonu alebo predklonu hlavičky dieťaťa. Táto poloha umožňuje zároveň cvičiť rovnováhu dieťaťa, obrázok 2.

Obrázok 2 Podopretie hlavičky a brady

Držanie oboma rukami v zátylku

Pri tejto polohe stojí už rodič za hlavou dieťaťa, ktorá je položená na predlaktí rodiča. Jeho palce sú položené na plieckach a zvyšné prsty rozprestreté na lopatkách dieťaťa. Ušká zanorené  vo vode. V tejto polohe môže rodič stáť na mieste, alebo adaptuje dieťa na túto polohu rôznymi hrami, obrázok 3.  

Obrázok 3 Držanie oboma rukami v zátylku, prvá časť polohy

Chrbtové i brušné svaly možno intenzívnejšie zapojiť pokiaľ rodič v tejto polohe vykonáva „esičkovité“ pohyby do jednej aj druhej strany a predpokladu vystretých rúk  v lakťoch, obrázok 4.

Obrázok 4 Držanie oboma rukami v zátylku, druhá časť polohy

Mušlička

Dieťa je položené na predlaktí rodiča, ktorý dieťatku podopiera hlavu a zároveň opreté rodičovi o hrudník.  Poloha zabezpečuje úzky kontakt s rodičom, obrázok 5.

Obrázok 5 Mušlička

Relaxačné polohovanie

Za relaxačné polohy považujeme práve tie, v ktorých dieťa odpočíva a nenamáha žiadnu svalovú oblasť.  Sú to polohy deťom prirodzené z prenatálneho obdobia, preto sa v nich cítia príjemne, rovnako sú odporúčané rodičom v prípade, že sa dieťa cíti nepokojné, po krátkom spánku či vyrastajúcich zúbkoch.

Základná odpočinková poloha -klbko

Chrbátik dieťaťa je opretý o rodičov hrudník, rodič podopiera zadoček dieťaťa a druhá ruka fixuje hrudník dieťaťa, obrázok 6.

Obrázok 6 Základná odpočinková poloha klbko

Druhá odpočinková poloha kolíska

Pripomína mnoho polôh na chrbátiku, najmä polohu mušličky. Dieťa leží na predlaktí rodiča, ktorý mu podopiera hlavičku, obrázok 7.

Obrázok 7 Druhá odpočinková poloha kolíska

Jednotlivé druhy polôh sú v odborných literatúrach pomenované rôzne, rovnako záleží či je autorom český alebo slovenský spisovateľ. Názvy polohovaní v tejto práci vychádzajú z pomenovaní zaužívaných v mojej praxi.

Úloha rodiča v procese detského plávania

Ako už bolo spomínané v predchádzajúcich častiach práce, veľmi dôležitá je správnosť vykonávania jednotlivých úchopov. Na toto má vplyv nielen inštruktor, ale aj samotný rodič, ktorý je ich vykonávateľom. Okrem technického hľadiska je jeho privátnou úlohou samotná práca s dieťaťom po motivačnej stránke. Rodič okrem iného poskytuje dieťaťu pocit bezpečia, kdeže on je ten, ktorý ho drží stále v náručí.

U malých detí tu je hlavnou motiváciou hračka, ktorá ich čaká na konci každej úlohy, cviku alebo polohy,  spolu s pochvalou, pusou a pohladením za „dobre odvedenú prácu“.  Nesmie chýbať úsmev, na ktorý rodičia veľmi často zabúdajú. Cieľom detského plávania nie je totiž, najmä pre mňa nie, to aby dieťa zvládlo potápanie alebo polohu na chrbátiku perfektne, ale  to, aby bolo pri pobyte v bazéne šťastné.

Ako pri samotnom vývoji dieťaťa, tak aj pri samotnom vývoji plávania, musí rodič nechať dieťa samé rozhodovať o tom, na čo je pripravené. Pokiaľ sa rozhodne, že sa mu pod vodou nepáči, rodič to musí rešpektovať a aj za cenu, že sa na kurze detského plávania nepotopí, alebo si nenamočí hlávku pod vodu. Rodič ho aj napriek tomu musí neustále odmeňovať svojim úsmevom. V opačnom prípade sa môže stať, že bude vo vode nespokojné, nepokojné a vode sa bude chcieť zďaleka vyhnúť.

Vo svojej praxi sa však stretávam s rôznymi typmi rodičov, od úzkostlivých a  ustráchaných, ktorí sa boja sa o každý pohyb svojej ratolesti, cez rodičov, ktorí prišli plávať s dieťatkom  z nudy, rozptýliť sa pri  stretnutí s kamarátkami, až po extrémistov očakávajúcich od svojho 5 mesačného dieťaťa plávanie kraulových rúk a preplávanie bazéna pod vodou. Rovnako ako ku dieťaťu, tak aj k rodičom treba pristupovať individuálne a jednotlivo vysvetľovať aké nároky môže mať na svoje bábätko.

Cieľom kurzu detského plávania nie je naučiť ročné dieťa plávať, ale naučiť ho tešiť sa z vody a pripraviť na samotnú výuku plávania v staršom veku. Pokiaľ zabezpečíme dieťatku, aby získalo správny cit pre vodu, dostane  dobrý základ pre naozajstné plávanie.

Záver

V tomto článku som sa zamerala na prehľad jednotlivých úchopov na prácu s „vodnými deťmi“.  Nie je návodom, ale inšpiráciou pre tých, ktorí sa rozhodujú či plávať alebo neplávať. Rovnako poukazuje na rodiča, ktorý v procese plávania bábätiek zohráva jednu z najdôležitejších úloh.

Práca s deťmi je tou najkrajšou a nielen my, ako inštruktori, ale aj rodičia musíme spraviť všetko pre to, aby dieťa bolo vo vode šťastné a rovnako šťastné z nej aj vychádzalo.

Rovnako som šťastná aj ja, že som súčasťou tejto profesie a verím, že svoje skúsenosti a vedomosti budem môcť zužitkovávať aj naďalej. Rovnako verím, že každý rodič dokáže odsunúť svoje požiadavky a nároky na dieťa nabok a spolu s nami, inštruktormi, zabezpečí deťom nezabudnuteľné vodné zážitky.

Použitá literatúra

[1] Šoltés a kolektív, Prvních 365 dní v životě dítěte, 165 s., 2010.  ISBN 9788024734576

[2] Čechovská, I. Plavání dětí s rodiči. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2002. 132 s. ISBN 8024702118