Predškolské obdobie je typické intenzívnym vývojom dieťaťa, ale zároveň je to i jeho najťažšie obdobie, kedy je nástupom do škôlky odlúčené od rodiča. Je nútené poznávať nové prostredie, ľudí, riadiť sa určitými pravidlami. Pre psychiku dieťaťa to môže znamenať veľký otras a preto je mimoriadne dôležitý citlivý prístup, budovanie priateľských vzťahov a vytvorenie pocitu istoty v novom prostredí.

To platí i pre vodné prostredie na kurzoch plávania v plaveckých škôlkach. Práca s predškolákmi so sebou nesie veľkú zodpovednosť za správnosť ich vývoja. Výsledkom dobre vykonanej práce je radosť detí z pobytu vo vode, záujem o činnosti, ktoré ich fyzicky i psychicky posúvajú vpred a ich motivácia k stále lepším výkonom. Dobrý tréner by mal vždy nájsť spôsob ako toto všetko dosiahnuť.

Ako si ale vybrať ten správny klub pre vás? V prvom rade si vyberte skutočných odborníkov, ktorí sa danej práci rozumejú a hlavne vedia pracovať s malými deťmi.

A ako zistíte kto je skutočný odborník?

Plávanie preškolákov na Slovensku

Plávanie predškolákov spadá do pôsobnosti Asociácie priateľov pohybových činností detí vo vodnom prostredí od narodenia do školského veku, ktorá má za cieľ združiť kluby, ktoré sa venujú plávaniu dojčiat a batoliat a plávaniu predškolákov. Od 1.5.2014 som sa stal podpredsedom tejto asociácie. Za najväčšie pozitívum asociácie považujem snahu o vzdelávanie inštruktorov a trénerov. Asociácia je momentálne jedinou akreditovanou inštitúciou na Slovensku, ktorá môže vydávať osvedčenia pre inštruktorkov plávania dojčiat a batoliat od 0-3 rokov. Okrem týchto akreditovaných školení sú v pláne aj zdokonaľovacie neakreditované školenia.

Najväčším problémom je z môjho pohľadu práve vek 3-6 rokov. Z hľadiska jednotného vzdelávacieho systému patrí tento vek už do pôsobnosti trénera I. stupňa. V susednej ČR sú napríklad akreditované pracoviská na vzdelávanie 0-6 rokov, čiže škôlkari sú spojení s baby plávaním.

Myslím si, že na Slovensku neexistuje ani jeden klub, ktorý by sa venoval špeciálne plávaniu detí 3-6 rokov. Túto vekovú kategóriu pokrývajú väčšinou kluby baby plávania alebo kluby, ktoré sa venujú plávaniu starších detí. Výuka je potom v kluboch veľmi rôznorodá a každý klub si to robí po svojom. Je veľmi ťažké sa zhodnúť, ako by sa to vlastne malo robiť.

Zúčastnil som sa na školení špeciálne určeného na vek 3-6 rokov, ktoré viedla pani Jana Hochová, predsedkyňa Aliance dětského plavání v ČR. Bolo nás tam 12 zo 6-7 klubov. Rozdiely boli naozaj obrovské. Kluby baby plávania väčšinou plávali aj so škôlkarmi v teplejšej vode - okolo 30-32 stupňov. Kluby, ktoré učili plávať staršie deti, plávali aj so škôlkarmi vo vode okolo 27 stupňov. Rozdiely boli aj v prístupe. V jednom klube bol 1 tréner na 12 detí, v inom zase 2 tréneri na 4 deti. Niektoré kluby majú trénerov v bazéne, iné majú trénerov na brehu. V niektorých kluboch plávajú deti s pomôckami ako opasok či rezanec, v ďalších plávajú aj v rukávnikoch, v jednom plávali už 3 ročné deti úplne bez pomôcok. Niektoré kluby umožňujú prítomnosť rodičov na hodinách, iné neumožňujú.

Rodičia na lekciách

Väčšina trénerov sa iste zhodne, že rodičia jednoducho na lekcie nepatria. Zbytočne tým sťažujú prácu trénerov a miešajú sa do vecí, do ktorých by sa miešať nemali. Jednoducho by mali odovzdať svoje dieťa človeku, ktorého často vôbec nepoznajú a ktorý o sebe tvrdí, že je odborník a veriť, že dieťa im vráti v stave v akom im ho zanechali. S týmto prístupom ja absolutne nesúhlasím. Nikdy by som nedal svoje dieťa do klubu, kde by mi nebolo umožnené sa pozerať - hoci aj nepozorovane, aby to dieťa nevyrušovalo. Je obrovský rozdiel, keď už rodič trénerovi dôveruje a keď sa sám rozhodne, že mu dieťa zverí ako keď je to podmienka zo strany trénera.

U nás je možné sledovať každú lekciu a väčšina rodičov to využíva. Sťažujeme si tým svoju prácu? Určite áno. Stojí to za to? Podľa môjho názoru určite áno. V našom klube sa nemôže stať, že vaše dieťa zrazu prestane plávať a vy nebudete vedieť, čo sa na hodine stalo a prečo má zrazu strach z vody.

Aj u nás sa už stalo, že sa dieťa viac napilo. Výhoda je, že môžeme túto situáciu hneď riešiť priamo s rodičmi. Trénerka má možnosť rodičovi vysvetliť ako o danej udalosti komunikovať s dieťaťom. Strašiť dieťa utopením je totiž to najhoršie čo môžete urobiť a napriek tomu to mnohí rodičia robia.

V našom klube umožňujeme sledovať hodinu spoza presklených dverí, sledovať hodinu priamo pri bazéne aj ísť s dieťaťom do vody, ak si to vyžaduje. Je to veľmi zaujímave, ale mnohé aj 4-5 ročné deti si žiadajú rodiča, aby s nimi išiel do vody. Rodič si teda oblečie plavky, osprchuje sa spolu s dieťaťom a potom pustíme našu úvodnú pesničku. V 90% prípadoch si to dieťa rozmyslí a ide do bazénu bez rodiča. Rodič teda presedí celú hodinu v plavkách pri bazéne keby náhodou bolo treba. Na ďalšiu hodinu už do plaviek nemusí ísť. Naposledy sme mali rodiča v bazéne na škôlkarských kurzoch asi v novembri minulého roku. Ak aj rodič musí do toho bazénu ísť, väčšinou to trvá 1-2 hodiny, kým si dieťa zvykne a už ho ďalej nevyžaduje.

Z hľadiska plaveckej budúcnosti dieťaťa vnímam plávanie predškolákov ako obdobie, kde sa nedá možno až tak veľa získať, ale dá sa veľmi veľa pokaziť. V našej plaveckej škôlke sa snažíme hlavne o citlivý prístup k deťom. Nenútime deti robiť to čo robiť nechcú a pokiaľ nie sú nebezpečné pre seba alebo pre iné deti, dovolíme im aj neposlúchať.

V Plaveckej škôlke Márie Końarčíkovej je našim sloganom Radosť z plávania a ten asi najviac vystihuje ako to s tým plávanim detí predškolského veku myslíme.